c a t s . s k - prvý slovenský portál o mačkách, mačka, mačky

Dnes je piatok, 30.7., meniny má Libuša, zajtra Ignác

Zachráňme všetky mačky!!! Alebo je to naozaj nutné???

Od malička, ako som vyrastal, bol som v kontakte so zvieratami všetkého druhu. Hlavne teda tým, že som väčšiu časť detstva prežil na dedine vo mne vybudovalo obrovský cit ku zvieratám. Časom sa moja láska pretransformovala hlavne na mačky, teda nie, že by som psov nemal rád, ale mačky si ma úplne získali svojím čarom. Milujem tieto úžasné stvorenia a nevedel by som si predstaviť už ani deň bez ich prítomnosti. Dokazujem to samozrejme hlavne tým, ako ich rozmaznávam, veľkú časť mojich zarobených peňazí im venujem a to nielen mačkám, ktoré si hýčam v byte, s ktorými spávam v posteli a priam jem z jedného taniera, ale nikdy nezabúdam ani na mačky, ktoré sú voľne žijúce, ktoré mi spríjemňujú cestu ráno k autu, na ktoré sa môžem pokochať výhľadom z okna.

Musím priznať, že si zvykli pod naše okná chodiť už húfy mačiek, zistili, že ich tam vždy čakajú nejaké dobroty. Chodia tam mačky naozaj vo všetkých pestrých sfarbeniach, mačky, kocúri, aj mačiatka a všetkých vekových hladín. Či tie mačky neľutujem? Ľutoval som ich zo začiatku, ale zistil som, že tie mačky sú najšťastnejšie tvory na svete. Sú slobodné!!! A to im úprimne závidím. Vždy sa nájde nejaký dobrý človek, ktorý ich nakŕmi, ktorý ich raz za čas aj poláska, ale nikdy ich nikto neobmedzuje, nezatvára proti ich vôli do klietok!

Tento fakt ma prinútil zamyslieť sa nad niektorými útulkami, ktoré robia cielený odchyt takýchto mačiek, nasilu ich kastrujú, vezmú im to živočíšne a zavrú ich do katastrofálnych podmienok medzi ďalších X zdivočených mačiek. Skúšam sa vžiť do ich situácie.

Žijem si kľudným životom vo voľnej prírode. Keď ma napadne, že chcem ísť spať, spím. Keď ma napadne, že si idem zaloviť myšku, alebo hraboša, urobím to. Keď ma napadne, že navštívim dvor rodiny, kde ma každé ráno čaká tanier s mliečkom, idem tam. A keď na mňa príroda zavolá, že sa treba rozmnožovať, urobím to. Veď príroda je o tom, aby sme si žili, hoveli a rozmnožovali sa, odovzdávali sa ďalším generáciám a zachovávali rod.

Jedného dňa si ma však niekde na ulici chytia. Vezmú ma do nejakého útulku, kde ma strčia do malej klietky medzi ďalšie divoké mačky, ktoré ma hneď najprv zmlátia, neskôr na mňa poprenášajú všetky svoje choroby. Potom ma tí ľudia vezmú k doktorovi, napichajú ma injekciami a vykastrujú ma. Nakoniec ma vrátia do smradľavej klietky medzi ostatné agresívne mačky, kŕmia ma bohvie čím a ja čakám, kým sa nado mnou nezľutuje nejaké dieťa a nevezme si ma k sebe do bytu, kde sa budem so svojou divokou a voľne žijúcou povahou trápiť zavretý medzi 4-mi stenami. Rodina, ktorá mi každé ráno na dvor pripravila mliečko je kvôli mne smutná, že sa už k nim nikdy nevrátim a neodmením sa im sladkým zapradením a obtrením sa im okolo nôh.

Keď si ma z útulku nikto nezoberie, tak tak zhnijem do konca svojho života, alebo ešte lepšie po všetkých týchto útrapách ma zahanbeného, zdevastovaného vypustia naspäť na ulicu, kde som si predtým žil krásny, plnohodnotný a hlavne slobodný život. Na tej ulici však už budem nikto! Ako kastrovaný kocúr nemôžem chodiť za mačkami a nemôžem byť ani s kocúrmi. Ostane mi len smutný a osamelý život. Vrátim sa k rodine, kde mi predtým dávali mliečko, avšak žiadna miska tam už nie je. Keďže som už hladný, veľmi hladný, neostane mi iné len si niečo nájsť v odpadkoch… Smutný život ma postihol, bez perspektívy… a budem rád, ak čoskoro umriem na niektorú z chorôb, ktoré som dostal v útulku.

Je to od nich síce pekné v tých útulkoch, že chcú zabrániť túlaniu sa zvierat na uliciach a ich nekontrolovanému rozmnožovaniu sa. Ale od dávnych vekov boli mačky túlavé a voľne žijúce tvory, ktoré sa zdržiavali prevažne v osídlených častiach a svojou prítomnosťou spríjemňovali život ľudom. Ľudia ich za odmenu kŕmili a táto harmónia medzi človekom a mačkou bola vždy vyrovnaná. Neviem si predstaviť, že v krajinách ako je napríklad Grécko, kde je mačka skoro na každom rohu a sú ich plné ulice, kde patria medzi jednu z rekvizít miest, že by takéto niečo robili.

Je však pravda, že odkedy sa mačky začali komerčne chovať, na uliciach pribudlo veľa (aj ušľachtilých) zvierat, ktoré ľudia zunovali a vyhodili na ulicu…
Ale pýtam sa teda, kde boli ochranári a útulkári, keď sa našli dve úbohé peržanky na ulici pri kontajneroch? Peržanky, ktoré nie sú schopné samostatného života vo voľnej prírode a dokonca boli zavreté v prepravkách, odkiaľ nemohli uniknúť …. Odchytávali divoké domáce mačky, ktoré sú úplne samostatné na prežitie vonku???

Je to na zamyslenie, či takýto spôsob je vyhovujúci a či tým konáme dobro, alebo nie. Podľa môjho názoru by sa ochranári a útulkári mali zamyslieť hlavne v prvom rade nad propagáciou a osvetou u ľudí a nie nivočiť voľne žijúce zvieratá, ktoré možno niekto každý večer doma čaká s miskou plnou teplého mliečka.

Musím povedať, že som ešte nikdy nevidel zúboženú voľne žijúcu domácu mačku, priam naopak, všetky boli na moje počudovanie vypasené a spokojné.

Toto je môj názor na násilné odchytávanie a kastrovanie voľne žijúcich domácich mačiek. Útulkárom odkazujem: „Nebojte sa, vždy sa nájde niekoľko dobrých ľudí, ktoré sa o takéto mačky vonku starajú! Neberme im slobodu a to, čo im bolo od prírody dané!".

Kalendár mačacích mien 30.07. – Ebbie
31.07. – Iwana
01.08. – Janis
02.08. – Sir, Denni
03.08. – Akaisha
04.08. – Gigi
05.08. – Pegasus

Náš banner: